K výkonu mnohých podnikateľských
činností auto nesporne patrí. Ako sa však rozhodovať pri jeho
zaobstaraní ? Ktoré výdavky sú súčasťou základu dane ? Aká
evidencia je nevyhnutná ? Na čo nezabudnúť ? Na tieto i ďalšie
otázky si budeme odpovedať v sérii nadväzujúcich článkov
s titulným názvom „Automobil v podnikaní“.
Na úvod si pripomeňme, že podľa § 2
písm. i) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v platnom
znení je:
„daňovým
výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní
majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním
súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len
v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak
tento zákon neustanovuje inak“.
Aby sme vôbec mohli uvažovať o
akýchkoľvek daňových výdavkoch v súvislosti
s obstaraním a používaním automobilu, musí byť jasné,
že si ho (prípadne viac áut) zaobstarávame za
účelom dosahovania, zabezpečenia a udržania zdaniteľných
príjmov. Čiže uvažovanie
typu „hurá mám firmu, všetkým mojim blízkym kúpim autíčko“
neobstojí.
Obstaranie
automobilu kúpou
Predpokladáme,
že automobil si podnikateľ (SZČO) alebo obchodná spoločnosť
(s.r.o., a.s., ..):
-
kúpi a zaradí do obchodného majetku
-
vstupná cena je vyššia ako 1 700,- EUR a nižšia ako 48 000,- EUR (tzv. luxusným automobilom sa budeme venovať neskôr)
-
auto bude využívané výlučne na podnikanie (využívanie aj na súkromné účely bude témou neskorších príspevkov)
Daňové hľadisko
Daňovými
výdavkami nie sú
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného
majetku a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného
z odpisovania. Tieto sa zahrnú do daňových výdavkov
postupne, prostredníctvom
daňových odpisov.
To
znamená, že vstupnú cenu odpisovaného hmotného majetku, ktorým
takýto automobil je, nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov
jednorazovo v roku obstarania a uvedenia do užívania
(výnimkou by bolo autíčko so vstupnou cenou do 1 700 EUR
vrátane).
Vstupná
cena pre odpisovanie sa určí ako
kúpna cena auta na základe faktúry, kúpnej zmluvy alebo obdobného
dokladu a nákladov súvisiacich s obstaraním do
času uvedenia autíčka do užívania. Daňovníci
sa často pýtajú, či do obstarávacej ceny vstupuje napr. poplatok
za pridelenie evidenčného čísla vozidla. Zastávame názor, že
áno, ak bol tento vynaložený do spomínaného času uvedenia
majetku do užívania. Neplatitelia DPH zahŕňajú do vstupnej ceny
aj túto DPH (pozor nie pri finančnom prenájme, o ktorom sa
taktiež budeme baviť neskôr).
Ako
na daňové odpisovanie:
-
automobil zaradíme do odpisovej skupiny a stanovíme dobu odpisovania – pri osobných automobiloch je to 1. odpisová skupina s dobou odpisovania 4 roky
-
môžeme uplatniť len rovnomerné odpisovanie
-
ročný odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania to znamená v našom prípade ¼
-
v prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Napríklad auto zaradíme do užívania v októbri 2017, ročný odpis vydelíme 12 a vynásobíme 3 mesiacmi
-
ročný odpis, pomerná časť z ročného odpisu sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.
Účtovné hľadisko
V účtovníctve
pracujeme s pojmom obstarávacia cena, ktorú upravuje § 25
zákona č. 431/2002 o účtovníctve (ZoÚ), Postupy účtovania
(PÚ) v §§ 32 – 42 podrobne stanovujú pravidlá pre účtovanie
dlhodobého majetku.
Odpisovanie
rieši § 28 zákona ZoÚ a § 20 PÚ.
Musíme
rozlišovať medzi účtovnými a daňovými odpismi.
Účtovne
autíčko odpisujeme na základe odpisového plánu nepriamo
prostredníctvom účtovných odpisov. Berieme ohľad na
opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania.
Pri tvorbe odpisového plánu zohľadníme dobu použiteľnosti,
počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa
predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa
predovšetkým zohľadňuje
a)
očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,
b)
očakávané fyzické opotrebovanie majetku, ktoré závisí od
bežných podmienok jeho využívania, ako je smennosť, plán opráv
a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,
c)
technické a morálne zastaranie,
e)
rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebenia jednotlivých
oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb
účtovnej jednotky.
Podľa
meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa
zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.
Spôsob
zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne.
–
Tak
autíčko sme si kúpili, zaradili do používania, stanovili účtovný
a daňový odpisový plán v súlade so zákonnými
predpismi a „čo s ním ďalej ?“ si povieme nabudúce.