Automobil v podnikaní - 1. časť: Obstaranie automobilu kúpou

K výkonu mnohých podnikateľských činností auto nesporne patrí. Ako sa však rozhodovať pri jeho zaobstaraní ? Ktoré výdavky sú súčasťou základu dane ? Aká evidencia je nevyhnutná ? Na čo nezabudnúť ? Na tieto i ďalšie otázky si budeme odpovedať v sérii nadväzujúcich článkov s titulným názvom „Automobil v podnikaní“.

Na úvod si pripomeňme, že podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v platnom znení je:

„daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak“.

Aby sme vôbec mohli uvažovať o akýchkoľvek daňových výdavkoch v súvislosti s obstaraním a používaním automobilu, musí byť jasné, že si ho (prípadne viac áut) zaobstarávame za účelom dosahovania, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov. Čiže uvažovanie typu „hurá mám firmu, všetkým mojim blízkym kúpim autíčko“ neobstojí.

Obstaranie automobilu kúpou

Predpokladáme, že automobil si podnikateľ (SZČO) alebo obchodná spoločnosť (s.r.o., a.s., ..):

• kúpi a zaradí do obchodného majetku
• vstupná cena je vyššia ako 1 700,- EUR a nižšia ako 48 000,- EUR (tzv. luxusným automobilom sa budeme venovať neskôr)
• auto bude využívané výlučne na podnikanie (využívanie aj na súkromné účely bude témou neskorších príspevkov)

Daňové hľadisko

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania. Tieto sa zahrnú do daňových výdavkov postupne, prostredníctvom daňových odpisov.

To znamená, že vstupnú cenu odpisovaného hmotného majetku, ktorým takýto automobil je, nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov jednorazovo v roku obstarania a uvedenia do užívania (výnimkou by bolo autíčko so vstupnou cenou do 1 700 EUR vrátane).

Vstupná cena pre odpisovanie sa určí ako kúpna cena auta na základe faktúry, kúpnej zmluvy alebo obdobného dokladu a nákladov súvisiacich s obstaraním do času uvedenia autíčka do užívania. Daňovníci sa často pýtajú, či do obstarávacej ceny vstupuje napr. poplatok za pridelenie evidenčného čísla vozidla. Zastávame názor, že áno, ak bol tento vynaložený do spomínaného času uvedenia majetku do užívania. Neplatitelia DPH zahŕňajú do vstupnej ceny aj túto DPH (pozor nie pri finančnom prenájme, o ktorom sa taktiež budeme baviť neskôr).

Ako na daňové odpisovanie:

• automobil zaradíme do odpisovej skupiny a stanovíme dobu odpisovania – pri osobných automobiloch je to 1. odpisová skupina s dobou odpisovania 4 roky
• môžeme uplatniť len rovnomerné odpisovanie
• ročný odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania to znamená v našom prípade ¼
• v prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Napríklad auto zaradíme do užívania v októbri 2017, ročný odpis vydelíme 12 a vynásobíme 3 mesiacmi
• ročný odpis, pomerná časť z ročného odpisu sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.

Účtovné hľadisko

V účtovníctve pracujeme s pojmom obstarávacia cena, ktorú upravuje § 25 zákona č. 431/2002 o účtovníctve (ZoÚ), Postupy účtovania (PÚ) v §§ 32 – 42 podrobne stanovujú pravidlá pre účtovanie dlhodobého majetku.

Odpisovanie rieši § 28 zákona ZoÚ a § 20 PÚ.

Musíme rozlišovať medzi účtovnými a daňovými odpismi.

Účtovne autíčko odpisujeme na základe odpisového plánu nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Berieme ohľad na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Pri tvorbe odpisového plánu zohľadníme dobu použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje

a) očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,

b) očakávané fyzické opotrebovanie majetku, ktoré závisí od bežných podmienok jeho využívania, ako je smennosť, plán opráv a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,

c) technické a morálne zastaranie,

d) zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku,

e) rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebenia jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb účtovnej jednotky.

Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

Spôsob zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne.

–

Tak autíčko sme si kúpili, zaradili do používania, stanovili účtovný a daňový odpisový plán v súlade so zákonnými predpismi a „čo s ním ďalej ?“ si povieme nabudúce.